Aktivizačník - zamyšlení k Roku víry 32/60

Zobrazit menu

„Brána k víře“ (Sk 14,27) je pro nás vždy otevřena.“ (Porta fidei 1)

O čem je vlastně slavnost Seslání Ducha Svatého? Velmi často ji vnímáme jako čas osobních modlitieb a proseb o dary Ducha Svatého. A je to správně. Druzí možná více prožívají tyto dny jako čas naplnění Duchem Svatým. Tato to je perfektní. Ale můžeme jít ještě dál a vnímat tuto slavnost jako čas radosti Boha.

Veď neoslavujeme nič menšie ako to, že človek sa zásluhou Ježišovho víťazstva na kríži, dokonaného jeho zmŕtvychvstaním, naplno stal nielen Božím stvorením, ale dokonca Božím príbuzným, jeho dieťaťom. Toto dielo v nás uskutočnil a stále uskutočňuje Duch Svätý. Aj preto v žalme voláme: „Zo svojich diel nech sa teší Pán" (Ž 104, 31).

Boh sa od prvých Turíc môže s úľubou pozerať na zem, lebo sa napĺňa jeho plán vykúpenia človeka. Jeho Duch neomylne pôsobí v srdciach veriacich a volá v nich: „Abba! Otče!" Áno, Boh sa určite raduje z krásy stvorenia, ktorá je, napokon, jeho dielom, odrazom jeho krásy. Ale oveľa viac sa teší a raduje z každého človeka, ktorý sa slobodne rozhodne stať sa Božím dieťaťom, prijať vykúpenie, radovať sa zo spásy. A nielen to, ale aj privádzať k Bohu ďalších bratov a sestry. Veď pre Boha nikto nie je stratený, nik nie je vopred vylúčený z jeho radosti.

Takže dnes vlastne slávime Božiu radosť. Boh sa teší zo svojich diel. Ale slávime aj dielo, ktoré koná v nás na základe nášho slobodného súhlasu. Je to dielo, ktoré by bez nás - bez teba - nikdy nemohol uskutočniť. Žalmista ho symbolicky nazýva pieseň: „Kiež sa mu moja pieseň zapáči" (Ž 104, 34a). Áno, tvoj život sa po prijatí vykúpenia, po tvojom otvorení sa na pôsobenie Ducha Svätého stáva nádhernou piesňou, z ktorej sa Boh raduje. Lebo ňou sa prejavuje, že máš prirodzenosť Boha, že sa aktívne zúčastňuješ na jeho diele spásy, že robíš to, čo ani anjeli nemôžu - slobodne vo viere spievaš novú pieseň, neopakovateľnú, jedinečnú. Nikto iný na celom svete, viditeľnom i neviditeľnom, nemôže Bohu zaspievať - teda urobiť - to, čo ty. Si pre Boha jedinečný a nenahraditeľný!

Že sa ti to vidí prehnané? Že tvoj život je obyčajný, jednotvárny, fádny? Že nevidíš na sebe nič, z čoho by sa Boh mohol radovať? Možno je to spôsobené tým, že od detstva sme naučení vidieť predovšetkým svoje chyby. Možno aj preto Svätý Otec František v homílii 6. mája povedal: „Kiežby sme mali vo zvyku, skôr ako sa skončí deň, pýtať sa: Čo urobil dnes vo mne Duch Svätý? Aké znamenie mi dal? Ako ku mne hovoril? Čo mi našepká-val? Toto je Božia prítomnosť, ktorá nám pomáha pokročiť v našom živote, nám ako kresťanom." Skús si tento týždeň robiť takéto pozitívne spytovanie svedomia a určite zažiješ, ako ti jedného večera Boh hovorí: „Dnes som sa z teba nesmierne tešil. Keď si sa usmial na XY, usmial si sa na mňa... Podal si mi pohár vody... Tvoje ‚Otče‘ mi vyrazilo dych..."

Pri generálnej audiencii (8. 5.) Svätý Otec povedal: „Máme načúvať Duchu Svätému, ktorý je v nás, a počuť ho. Čo nám hovorí? Že Boh je dobrý, že Boh je Otec, že nás Boh má rád a že nám vždy odpustí. Načúvajme Duchu Svätému."

Uisťujem ťa, že od chvíle, ako uveríš, že Boh ťa má rád, sa tvoj život začne meniť k lepšiemu. Možno vôbec nie hmotne, navonok, ale určite vnútorne. Boh sa z teba teší a ty sa naučíš radovať s ním! Radosťou, ktorá „... je dar od Pána. Napĺňa nás vo vnútri. Je to ako pomazanie Ducha. A táto radosť spočíva v istote, že Ježiš je s nami a s Otcom" (pápež František, 10. 5.). Je to radosť, ktorú si človek nenecháva pre seba, ale dáva ju všetkým okolo seba.

A už len záver responzóriového žalmu Turíčnej nedele: „... a ja sa budem tešiť v Pánovi" (Ž 104, 34b). Vnímaš tú logickú postupnosť? Zo svojich diel sa teší Pán, spievam mu novú pieseň (ktorá je darom Ducha Svätého) a z toho vyplýva moja radosť. V Pánovi.

Tak aj o tom sú Turíce. Neutíchajúca radosť!

Že ju necítiš? Že ju neprežívaš? Že máš ťažký život a nemáš dôvod na radosť? Súcitím s tebou, hoci ťa nepoznám. V Ježišovi sme však spojení a ak trpí jeden úd, trpia s ním všetky údy (pozri 1 Kor 12, 26). Preto trpím s tebou. Ale platí aj to, že ak sa raduje jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Vo viere prežívam radosť. Prijmi ju cez Ježiša odo mňa ako Boží dar a raduj sa so mnou. V nebi sa raz budeme radovať naveky!